A tak 18-ročná Ivy začala učiť v drevenej škole pozostávajúcej z jednej miestnosti. Ivy mala stredoškolské vzdelanie, ktoré si doplnila súkromným doučovaním a zložila skúšku potre
bnú k povoleniu vyučovať na prvých troch stupňoch základnej školy. V skutočnosti učila až osem stupňov. Jej plat bol 48 dolárov mesačne.
Pred vstupom do budovy školy (vzdialenej 4 kilometre od najbližšieho domu) pobúchala vždy učiteľka Ivy bambusovou palicou na drevenú dlážku na verande, aby odplašila nevítané zvieratá, ktoré sa ukrývali v triede. Palmovým listom ovievala deti, ktoré vstupovali do školy, aby sa dnu nedostali doterné komáre. Osudom Ivy však nebolo zostať v škole dlho. V roku 1900 sa vydala za Franka Stranahama. Nakoľko v tej dobe mohli učiť iba slobodné ženy, musela školu opustiť.
Frank Stranaham bol jedným z prvých moderných mužov, ktorý si založil permanentný domov vo Fort Lauderdale. Obchodoval s indiánmi a bol i poštárom. Ivy Julia Cromarie sa s ním zoznámila, keď jej doručoval a odosielal poštu. Frank neskôr prevádzkoval trajekt cez Novú rieku a ubytovával cestujúcich. Stal sa tiež bankárom pre miestnu komunitu ešte predtým, ako tu bola založená prvá banka. Považuje sa za zakladateľa Fort Lauderdale.
Nedotknutá panenská príroda bola začiatkom 20. storočia domovom množstva vtáctva a živočíšstva ako i nebezpečia. Komáre boli v určitých obdobiach v subtropickej krajine neznesiteľné. Ľudia nosili biele šaty, nakoľko tmavé farby šiat komáre priťahovali. Miestne ženy si dokonca dávali pod pančuchy noviny na ochranu nôh pred štípancami! Usadlíci nosili malé fény alebo vetvičky, ktorými ich odháňali a pri ohni stáli vždy iba na záveternej strane ohňa. Obyvatelia boli tiež neustále obťažovaní piesočnými blchami, ktoré sa v oblasti vyskytovali vo veľkom množstve. A k tomu každoročne koncom leta prinášali západné vetry ťažké mraky hmyzu, ktoré sa usadzovali v odtokoch a na cestách.
Vodné mokasíny, jedovaté hady, sa po prúde rieky dostávali až na schody domu Strahanamovcov. Ľudia chodili von s veslami a sekali im hlavy. Stena Stranahamovho domu smerujúca k vode bývala zakrvavená po celej dĺžke. Osadníci nazývali zabíjanie hadov „operáciou vodný mokasín“. V rieke, kam sa Frank chodil kúpať, sa raz odohral boj o život medzi veľkou tarpúnou a žralokom (atlantická ryba tarpúna sa ľudovo volá aj modrá ryba, ale napríklad po nemecky sa jej hovorí tiež Silberfisch – strieborná ryba). Kus tarpúny pristál v bárke pri obchodnom mieste. Po tejto udalosti sa Frank viac v rieke nekúpal.
Kvôli veľkému záujmu o aligátory na južnej Floride začali vychádzať správy pod názvom „Lov a rybárčenie“. Najväčší aligátor, ktorého tu videli, meral 4,27 metra. V roku 1872 zabili veľkého aligátora, ktorého žalúdok obsahoval čižmu, kus borovicového dreva, rybársku návnadu a malé ryby. V žalúdku iného aligátora sa našli zlaté hodinky a 10 tisíc dolárov vo vládnych dlhopisoch! Iný záznam spomína nález kusa parného člna a kus železa zo železnice...
Malá usadlosť vo Fort Lauderdale bola z hľadiska vybavenia domácnosti známa viac tým čo nemala, ako tým čo mala. Chladničky boli zavedené s rozvojom železnice, kedy sa dovážali veľké kusy ľadu zabalené v pilinách. Piliny sa potom použili na vytvorenie cyklistickej trasy. Chladnička fungovala tak, že sa kus ľadu vložil do jej zadnej časti pozostávajúcej z dvoch malých poličiek. Topiaci sa ľad odtekal do misky pod chladničkou, z ktorej sa voda musela pravidelne vylievať. Neexistovalo tu čerstvé mlieko. Všetko bolo dovážané v konzervách. Kravy by tu totiž neprežili kvôli komárom!
Deti seminolských indiánov volali Ivy Strahanam „Watchie-Esta/Hutrie“, čo v preklade znamená „biela matka“. Po tom ako sa Ivy vydala a nemohla viac učiť, rozhodla sa vzdelávať deti indiánov. (Školy boli v tom čase prístupné iba bielym deťom.) Nedôverčivé a plaché deti Seminolov postávali v okolí nového domu Strahanamových. Rodičia ich varovali, aby sa nerozprávali s cudzincami. Ivy ich prilákala ponukou koláčikov a ovocia. Ovocie bolo vtedy veľmi zriedkavé. Po dobu 25 rokov učila Ivy seminolské deti bez kníh, len s pomocou literatúry vydávanej nedeľnou školou presbyteriánského kostola. Hlavnou náplňou výučby bola angličtina. Sama sa naučila plynule komunikovať v seminolskom jazyku. Vyučovanie detí indiánov a obchodné miesto jej manžela významne prispeli k prelomeniu nedôvery indiánov.
Vzťah miestnych indiánov k belochom snáď výstižne popisuje táto seminolská legenda: „Jeden deň, keď sa E-Shock-e-to-misse (Boh) prechádzal vo svojej záhrade (po svete), zazrel dve zvláštne rastliny. Zvedavý ich vytiahol zo zeme. Zistil, že sú to dvaja muži pokrytí zeminou. Prikázal im, aby sa okúpali v blízkom jazierku. Prvý muž ostal v jazierku práve tak dlho, ako bolo potrebné na zmytie zeminy. Vyšiel von červený, silný, spoľahlivý a odvážny. Prvý indián – „Otec seminolského kmeňa“. Druhý muž zostal v jazierku príliš dlho. Vyšiel von bledý, slabý a nespoľahlivý. „Otec bielej rasy“...
Flotila kanoí až so 150 Seminolmi prichádzala k Strahanamovému obchodnému miestu po šiestich týždňoch lovu v močariskách Everglades. V tom čase predstavoval počet 150 značnú časť celej populácie Seminolov na Floride. Lovec, hlava rodiny, stál na konci kanoe. Pri jeho nohách bola zbierka jeho úlovkov, ktoré niesol na výmenu. Pred ním sedela jeho žena a deti, bolo uložené kuchynské náčinie, kury a vpredu kanoe stál pes. Jediným majetkom, ktorý mu chýbal, bolo jeho prasa (ak ho vlastnil), nakoľko Frank Strahanam nestrpel deštruktívne aktivity prasiat na svojom pozemku. Indiáni boli skvelými lovcami, len zriedka používali pri love psov, i keď mnohí ich vlastnili. Na výmenu priniesli aligátorie kože, mláďatá aligátorov a ich vajíčka na predaj turistom, vysokú zver, medvedíky čistotné, vydry a príležitostne kožušinu líšky. Seminoli pestovali kukuricu, dyňu, sladké zemiaky a malú kukuricu. Niektorí mali banány a citrusové stromy.
Indiáni dostali zaplatené v hotovosti, za ktorú si kúpili potraviny, pasce, strelivo a ďalšie zásoby. Priemerný zárobok bol 50 až 70 dolárov, príležitostne boli niektorí lovci schopní získať až 1200 dolárov. Indiáni nevedeli čítať, ale rozumeli trochu po anglicky a komplexne chápali americký menový systém. Vždy presne vedeli, koľko za svoj tovar dostanú. Zvyčajne tu zostali 3 až 7 dní podľa potreby obchodnej výmeny.
Frank Strahanam odmietol predávať indiánom alkohol. Ponúkol im ho len na svojom pozemku, pričom nariadil, aby odložili svoje zbrane v jeho kancelárii. Potom poslal po whisky, ale najskôr vybral dvoch mužov, ktorí nesmeli piť, aby zostali triezvi a pomáhali udržiavať poriadok. Všetci ostatní zvyčajne pili až do bezvedomia a potom sa z toho vyspali.
Najväčšou novinkou pre močariská Everglades bol vynález, resp. dovoz sekery. Seminoli pôvodne používali oheň na skácanie cyprusových stromov ako i na vyhĺbenie kanoe. Po dlhé generácie vyrábali kanoe postupným vypaľovaním vhodných kmeňov. Teraz boli pomocou sekery schopní vytvoriť krásne sofistikované kanoe.
Ivy a Frank Stranahamovi významne prispeli k rozvoju dôvery a vzťahov medzi miestnou komunitou a Seminolmi. V roku 1924 kontaktovala federálna vláda Ivy Stranahamovú so žiadosťou, aby vláde pomohla presviedčať indiánov, aby sa presťahovali do novovytvorenej rezervácie v Dania. V dôsledku prudkého rastu trhu nehnuteľností a prijatým plánom na vysušenie močarísk Everglades, začala byť prítomnosť tunajších indiánov na obtiaž...
O histórii na začiatku 20. storočia vo Fort Lauderdale je možné viac sa do
zvedieť v miestnom múzeu, pozostávajúcom z troch domov z daného obdobia a repliky budovy prvej školy.
Možno tu nájsť kuriozity, ako je táto elektrická kulma. Elektrinu tu zaviedli v roku 1915, no neexistovali ešte zástrčky. Ak chcela žena kulmu použiť, musela vybrať žiarovku z lampy a na jej miesto nasadiť kulmu! Pred zavedením elektriny sa kulma nahrievala nad petrolejovou lampou. Ďalšou raritou je gramofón poháňaný otáčacou kľučkou. Na reguláciu sily zvuku slúžili drevené vrátka, ktoré otvorili, alebo zatvorili, keď chceli počúvať len tichú hudbu. Možno tu vidieť i televízor z roku 1953. Začiatok 20. storočia neponúkal veľa komfortu...
