reklama

Svetelný maják v zálive Jupiter

Keď sa opýtate obyvateľov juhovýchodnej Floridy kam za kultúrou, môžete naraziť na problém. Väčšina vám odporučí navštíviť Key West (kde žil Hemingway), Miami, alebo Disney World v Orlande. História? Pojem neznámy. Niektorí si spomenú, že v Jupiteri je akýsi svetelný maják...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

 Tak som sa rozhodla, že ho navštívim. Na základe letákov, (ktoré nájdete na väčšine odpočívadiel hlavných ťahov ciest po celej Floride), som si na internete naplánovala cestu do troch miest, ktoré sa nachádzajú vo vzájomnej blízkosti: Oceánske centrum v Juno Beach, Svetelný maják v Jupiteri a Pioniersky dom v Jupiteri. Nakoľko na inštrukcie miestnych obyvateľov, ako sa dostať do kultúrnych zariadení sa nemožno veľmi spoliehať, vybavila som sa presnými dopravnými mapami z mapquest.com, čo sa mi vždy osvedčí ako nevyhnutnosť, kamkoľvek sa vyberiem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

  Oceánske centrum Loggerhead (podľa druhu morskej korytnačky) ponúka vstup zdarma, môžete poskytnúť „odporúčaný príspevok $5.00“. Ak do nedáte, nič sa nedeje, málokto ho zaplatí. Centrum má tri časti: miestnosť, ktorá ponúka zaujímavým spôsobom informácie o morských korytnačkách, obchod so suvenírmi a akvária s poranen

Obrázok blogu

ými a novo vyliahnutými korytnačkami, ktoré nezvládli cestu z hniezda do oceánu. Väčšina korytnačiek je po operácii a liečbe vypustená späť do oceánu. Vedeli ste, že pohlavie morských korytnačiek je určené teplotou v hniezde? Korytnačky vyliahnuté z vajíčok v strede hniezda, kde je teplejšie, sú ženského pohlavia. Pri centre je i krátky turistický chodník, ktorý je však stratou času. Nie sú tu žiadne informačné cedule, ani vyhliadka, iba kopa buriny...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 Asi 10 minút severne od oceánskeho centra sa nachádza svetelný maják v meste Jupiter. Pri majáku stojí múzeum, kde si kúpite vstupenku za $9.00. Múzeum ponúka dokumentárny film o výstavbe a konštrukcii majáku a výstavu súvisiacu s dobou, v ktorej vznikol. Na prehliadku múzea postačí 40 minút, no potom musíte čakať na sprievodcu, ktorý berie k majáku len skupinky ľudí zhruba každých 45 minút. Múzeum práve otvorilo v októbri 2009 pioniersky dom, ktorý ponúka náhľad na život koncom 19. storočia.  Pod majákom rastie zaujímavý strom. Jeho konáre na niektorých miestach rastú smerom k zemi a pustia korene. Takže tento jeden strom, nazývaný „fycus tree“, vyzerá, akoby mal 20 kmeňov. Tieto stromy sú schopné rozrásť sa do vzdialenosti stoviek štvorcových metrov. Strom na obrázku pritom nemá viac ako 65 rokov. Múzeum dokonca organizuje po

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

d jeho vetvami svadobné hostiny.

 A konečne hore do majáka. 105 schodov s troma oknami na tri svetové strany. Na vrchole možno vidieť mechanizmus ovládajúci svetlo majáka. Výhľad stojí za to. Sprievodca vám dokonca ukáže, v ktorej vile na pobreží býva ktorá slávna osobnosť. Ak sa bojíte výšok, vyhliadku si neužijete, zábradlie totiž nepôsobí veľmi stabilne. Po prehliadke musí celá skupina čakať dole na sprievodcu a pomalých akrofobických turistov, schody vo veži sú totiž mriežkované, dierami možno vidieť nadol veže, čo spôsobuje niektorým problémy. S čakaním na sprievodcu trvala celá prehliadka asi dve a pol hodiny. Obchod v múzeu ponúka veľmi peknú brožúru o majáku, ktorú rozhodne odporúčam. A teraz niečo o histórii majáka...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Florida sa stala štátom v roku 1845. V tejto dobe žilo v oblasti 450 km východného pobrežia sotva 500 obyvateľov. Južne od mesta Jacksonville neexistovali železnice ani cesty. 

 Nedostatok pozemnej dopravy bol kompenzovaný prepravou po mori. Lode smerujúce k Severnej Amerike a k Európe zo štátov Golfského zálivu, Južnej Ameriky a Karibiku využívali pri plavbách rýchlosť Golfského prúdu. Lode smerujúce na juh sa museli plaviť v úzkom pruhu medzi pobrežím a Golfským prúdom. Záliv Jupiter (130 km severne od Miami) ležiaci v záhybe pobrežia, bol nebezpečným rizikom pre mnohé lode, ktoré počas búrok skončili na jeho útesoch a plážach. Juhovýchodná časť Floridy bola obzvlášť nebezpečná. Ploché, neobývané pobrežie poskytovalo málo orientačných bodov k navigácii. V noci sa sivé vody oceánu rozplynuli v horizonte. Majáky, ktoré boli vtedy postavené, boli veľmi nízke (necelých 20 metrov) a ich svetlá (zo sviečok) sa rozplývali do všetkých smerov, takže ich bolo vidieť sotva do vzdialenosti 5 kilometrov.  

Obrázok blogu

Pod tlakom obchodníkov a námorných poisťovní, ktoré vyžadovali vybudovanie svetelných majákov na pobreží Floridy, schválil Kongres v roku 1853   tridsaťpäť tisíc dolárov na výstavbu majáka v zálive Jupiter. Cieľom návrhára   bolo postaviť vežu, tak aby svetlo dosiahlo do vzdialenosti 37 kilometrov, t.j. do polovice Bahamského kanála. Lode plaviace sa v druhej časti kanála by využívali navigáciu bahamských majákov. Bolo pritom veľmi dôležité šetriť materiálom, nakoľko všetko od stavebného dreva a tehál po sklo a liatinu pochádzalo z Philadelphie a muselo sa doviesť po 1600 kilometrovej trase na parnom škuneri.

 Jedným z dôvodov pre schválenie výstavby majáka v neosídlenom zálive Jupiter bola vojenská správa tvrdiaca, že záliv je prístavom s hlbokou vodou a tak kandidátom pre komerčný rozvoj. Predpokladalo sa, že výstavba bude dokončená v priebehu 1 až 2 rokov. V skutočnosti trvala takmer 7 rokov. Búrky spôsobili pohyb piesku v zálive a znemožnili vjazd väčším lodiam. Nízka hladina vody v zálive navyše napomohla množeniu doterného hmyzu, ktorý sa vyskytoval v blízkych stojatých vodách, takže výstavba bola možná iba počas chladných zimných mesiacov. Napätie medzi armádou a seminolskými indiánmi v roku 1856 pozastavilo výstavbu na dva roky. Najvýznamnejšou príčinou pomalej výstavby bola logistika. Piesočný násyp v zálive znemožnil akékoľvek priame dodávky a tak oceánske lode vyložili náklad v zálive Indian River, 56 kilometrov severne. Tehly, cement a obrovská laterna boli prepravené na 50 bárkach po rieke, s mnohými falošnými lagúnami, koreňovými ostrovmi a slepými uličkami.

 Mechanizmus nového majáka fungoval tak, že niekoľkokrát v noci ho musel správca prestaviť, aby zabezpečil plynulú prevádzku zariadenia. Zdrojom svetla v lampe bol pôvodne veľrybí tuk. Po zdevastovaní veľrybej populácie sa používala bravčová masť a v roku 1885 majáky na Floride využívali lacnejší petrolej.

 Napriek izolácii (najbližšia osada sa nachádzala vo vzdialenosti viac ako 160 kilometrov), hral maják významnú úlohu. Po vypuknutí občianskej vojny v roku 1861 prikázali rebelskí vodcovia zhasnúť svetlá všetkých majákov, aby mohli ich lode nepozorovane uniknúť obrneným lodiam Únie pri nekalom obchode bavlny za zbrane s Bahamskými ostrovmi. Avšak správca majáka Jupiter svetlo nezhasol. Dostával predsa plat z Únie a veril v potrebu svetla majáka na ochranu lodí všetkých národov pred nebezpečenstvom útesov a búrok. Správcovi dvaja asistenti s ním nesúhlasili a v roku 1861 ho donútili odísť na člne a následne rozbili svetlo majáka. Veža zostala tmavá po dobu piatich rokov.  Počas tohto čas

Obrázok blogu

u bola veža využívaná posádkami ozbrojených lodí Únie za účelom zásob pitnej vody, lovu a slúžila ako rozhľadňa pri pátraní konfederačných transportov bavlny po Indian River. Keď sa loď Únie vybrala doplniť zásoby, „Južania“ využívali pozemky ako skladisko pre dodávky bavlny do Nassau. Dohromady bolo v oblasti zálivu Jupiter zajatých 58 konfederačných lodí.

 Maják bol oficiálne znovu otvorený v roku 1866. V rokoch nasledujúcich po vojne prichádzali dodávky iba dvakrát ročne a boli jednoducho vyložené na pláži. Monotónne zásoby pozostávali zo sušenej hovädziny, múky, masla a práškového mlieka. Nový správca Armour so ženou a siedmimi deťmi si dopĺňali potreby z tovaru nájdeného na plážach, zmytého búrkami z lodí alebo zo stroskotaných lodí. Taktiež obchodovali s lovcami Seminolov, ktorí predávali kože zveriny za hotovosť.

 Zdá sa byť nepísaným pravidlom, že si rodiny správcov majákov mohli ponechať tovar zmytý z lodí, ktorý by sa inak znehodnotil a stratil. Keď sa však v októbri 1872 stratil náklad stroskotanej obchodnej lode Victor v hodnote $150 000 ($7,5 miliónov v dnešnej hodnote dolárov), obvinil poisťovací agent Amoura a jeho asistentov z krádeže tohto tovaru (loď prevážala palivo a prepychové oblečenie) a z jeho predaja na verejnom trhu v Titusville. 1600 kilometrov severne vo Washingtone čelila „Rada pre správu majákov“ nákladnému vyšetrovaniu a starostiam s hľadaním nového správcu pre „také pusté miesto“. Obvinenia boli potichu stiahnuté.

 V roku 1885 bola na južnej strane zálivu postavená záchranná stanica a krátko nato prvá budova hotelového typu v Jupiteri. S jedenástimi izbami, prepychovo zariadenou obývacou izbou a výbornou kuchyňou, získal Carlin House vynikajúcu povesť medzi jachtárskou elitou mesta New York a Jupiter začal byť propagovaný v štýlových magazínoch ako zimný raj.

 Čoskoro nato bola v blízkosti hotela zriadená telegrafická stanica, čím sa Jupiter stal južnou konečnou stanicou telekomunikačného systému Severnej Ameriky. Prečo práve Jupiter? Pravdepodobne preto, že vplyvná klientela Carlinovho hotela chcela mať denný prístup k správam z akciových trhov.

 V deväťdesiatych rokoch vzrástol počet obyvateľov a turistov vďaka parníku. Napriek tomu, že v Jupiteri nebolo takmer nič, stala sa vyhliadka z majáka príjemným osviežením pre turistov na 450 kilometrovej trase z Titusville do Jupiteru, kde bol Jupiter konečnou zastávkou výletných parníkov.

 V roku 1890 bolo náhle všetko prepojené od Jacksonville po Palm Beach a zimní turisti začali prúdiť do južnej Floridy. V roku 1893 vybudoval Henry Flagler novú železnicu z Jacksonville do Miami a Jupiter sa čoskoro stal jednou z mnohých zastávok.

 Henry Flagler chcel pôvodne nadviazať na existujúcu železnicu, ktorá viedla zo Sandfordu do Titusville. Reakciou na jeho záujem o kúpu železnice bol však prudký vzrast cien pozemkov ležiacich v smere železnice. Flagler sa preto rozhodol vybudovať novú železničnú trasu, ktorá vedie až po južný cíp Floridy - Key West. Táto jednokoľajová železnica slúži dnes na nákladnú prepravu. Železnica, ktorú chcel Flagler pôvodne odkúpiť, bola dobudovaná po Miami, je taktiež jednokoľajová a slúži na osobnú prepravu.

 Vďaka strategickej pozícii Jupitera, bolo mesto v 90. rokoch prepojené podzemným káblom s Nassau, ktoré bolo v tej dobe už spojené s Južnou Amerikou. V zálive bola ďalej vybudovaná meteorologická stanica. Operátori meteorologickej stanice si mohli vymieňať informácie s Bahamskými a Karibskými ostrovmi o prichádzajúcich hurikánoch.

 Dnes patrí svetelný maják v zálive Jupiter k najstarším verejne aktívnym budovám juhovýchodnej Floridy. Napriek tomu, že v súčasnosti má väčšina lodí, s výnimkou maličkých člnov, satelitný navigačný systém, miestny rybár hovorí: „Keď sa vraciam domov v nočnej búrke, staré svetlo blikajúce na mňa mi dodáva pocit istoty.“  

Obrázok blogu

 Po návšteve majáka som šla hľadať DuBois Pioneer House, ktorý je propagovaný na letáku spoločne s majákom. Päť minút na juh je park DuBois. Po príchode na miesto som našla dom z roku 1898, kde mala byť výstava pionierskeho života prvých usadlíkov na Floride. Bol však opustený, prázdny, verejnosti neprípustný. Nemožno sa teda spoliehať na pravdivosť letákov. DuBois park je však krásnym rekreačným miestom, ponúka i malú pláž, kde si možno zaplávať. Spojením návštevy oceánskeho centra, svetelného majáka v Jupiteri a relaxáciou v parku DuBois môžete stráviť príjemný deň.

Beata Havlickova

Beata Havlickova

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Túžba poznávania je nekonečná... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu